Obce Sedlice, Ľubovec, Radačov, Cemjata, Šarišské Lužianky, Kojatice, Chmiňany patria do skupiny slovansko slovenských dedín Šariša, ktoré v tomto regióne existovali už pred 11. storočím. Staré názvy obce Sedlice sa menili už od roku 1329, odkiaľ pochádza aj prvá písomna zmienka o obci, ako napríklad Selic, Telic, Sedlicz, Sedlicze, roku 1386 Sednicha, 1427 Tedleche, 1773 Sedlicze.

Čo sa týka historicko-administratívneho členenia Sedlice patrili od svojho vzniku do Šarišskej župy, neskôr, až do roku 1960 boli súčasťou okresu Prešov, kraj Prešov, do roku 2002 okres Prešov, Východoslovenský kraj a v súčasnosti okres Prešov, Prešovský kraj.

Je zrejmé, že názov Sedlice korení v slove sedlo a vyjadroval skutočnosť, že tu oddávna sedelo, teda sídlilo obyvateľstvo. Skupina hlások -dl- nezvratne dokazuje, že slovo bolo slovenského, resp. západoslovenského pôvodu. Niektorí ľudia odvodzujú názov obce od toho, že Sedlice ležia v údolí, ktoré je ako sedlo. Starobylý názov Sedlíc a ich sídliskovo-spoločenská rozvinutosť začiatkom 14. storočia vedú k predpokladu, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím. Sedlice boli nepochybne najstaršou dedinou v povodí Sopotnice, resp. spomedzi susediacich dedín. Boli sídlom farnosti. V miestnom kostole v tridsiatych rokov 14. storočia, postupne pôsobili farári Ján a Štefan. Kostol sv. Michaela a sedlická farnosť jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Je predpoklad, že tu bol drevený kostol, ktorý asi v 18. storočí vyhorel. Na jeho mieste dnes stojí budova materskej škôlky. Z iniciatívy šľachticov z Drienova, sa začiatkom 14. storočia v Sedliciach usadili nové sedliacke domácnosti so šoltýsom podľa zákupného práva, čím sa podstatne zväčšil počet domov, domácností a obyvateľov Sedlíc. V roku 1346 sedlický šoltýs Valter predal zdedené šoltýstvo Mikulášovi, synovi hrabkovského šoltýsa, za 50 hrivien grošov. Šoltýstvo pozostávalo z dvoch slobodných lánov poľa, mlyna, sladovne, lúk a časti súdnych poplatkov miestnych poddaných a v Sedliciach jestvovalo v 15. storočí. Začiatkom 14. storočia Sedlice patrili drienovskej vetve Abovcov. Kráľ Karol Róbert pre akési výčiny šľachticov Kajula a Tomáša Sedlice skonfiškoval a daroval Drugetovcom. Neskôr však previnilcov omilostil a šľachtici z Drienova sa v roku 1332 snažili opäť získať Sedlice. Napokon ešte v tom istom roku drienovskí šľachtici Sedlice s Miklušovcami a Klenovom predali palatínovi Drugetovi. Drugetovcom patrili len krátko, lebo už pred rokom 1370 boli majetkom kráľa. Kráľ Žigmund ich v roku 1386 daroval šľachticovi Jánovi z Drienova. Napriek tejto donácii ten istý kráľ v roku 1391 daroval Sedlice šľachticom zo Sečoviec, ktorým patrili aj v prvej polovici 15. storočia. Od roku 1460 a v prvej polovici 16. storočia boli v držbe Zápoľskovcov. Po krátkom období koncom prvej polovice 16. storočia,keď boli v držbe Košíc, v druhej polovici 16. storočia postupne patrili šľachticom Salmovcom ( Grófovcom ) a Turzovcom. Keď šľachtic Gál zo Sečoviec nadobudol v roku 1391 Sedlice, do darovacej listiny kráľa Žigmunda sa dostala aj veta, že s dedinou získava aj právo tunajšieho trhu. Bol to však len zámer šľachtica Gála, aby trhom zvýšil vlastné príjmy zo Sedlíc. Trh sa tu však neudomácnil. Sedlické sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 66 port. Sedlice boli veľkou dedinou, najväčšou v okolí. V druhej polovici 15. a 16. storočia sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo schudobnela, upadnúc medzi želiarov. V rokoch 1551, 1567 a 1588 sedliakov zdanili rovnako od deviatich port, pričom v roku 1567 richtár a päť domácností hospodárilo na celých, a osem domácností na polovičných usadlostiach. V rokoch 1567 a 1588 tu žilo 17, resp. 8 želiarskych domácností. Ich počet sa v druhej polovici 16. storočia zmenšoval. V roku 1600 bolo v sídlisku 30 obývaných poddanských domov. Pravda, stál v ňom aj kostol, fara, škola, prípadne mlyn. V druhej polovici 15. storočia a v 16. storočí počet obývaných poddanských domov tu postupne klesal. Okolo roku 1600 boli Sedlice stredne veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu žilo len poddanské obyvateľstvo. Sedličania boli známi stolári, kolári, drevorubači,povozníci,chovali dobytok, pálili vápno, obchodovali s obilím. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zhotovovaním výrobkov z dreva. V obci boli píly a kameňolom. JDR založili v obci v roku 1959.

V roku 1787 mala obec 81 domov a v nich 617 obyvateľov. V roku 1828 to už bolo 101 domov a 759 obyvateľov.