Späť

Sedlické lesy

Ešte pred desiatimi rokmi naše lesy vyzerali ako raj. Dnes sú vypílené, všade holoruby, stovky ciest krížom-krážom, stromy dolámané, konariny viac ako stromov. Za tých 10 rokov prišli naše lesy o 1/3 stromov. Človek nemusí byť matematik, aby si mohol vypočítať, že stačí 20 rokov takého „hospodárenia“ a na Slovensku si zničíme všetky naše lesy. Čo by povedali na to naši starí otcovia, keby videli, ako vyzerajú lesy, o ktoré sa starali, dnes? Aj v minulosti sa v nich hospodárilo, ale tak, že to nebolo na nich ani vidieť. Čo my zanecháme pre ďalšie generácie?

 

Takýto úvodný článok štvorstránkového anonymného pamfletového letáku si našli niektorí Prešovčania 2. decembra 2016 v poštových schránkach.

 

Vyjadrenie k letáku

 

Lesy v Sedliciach a hospodárenie v nich za posledných 40 rokov dobre poznám, pretože v lesoch od skončenia školy doteraz pracujem. Z toho dôvodu sa cítim kompetentný celú vec objasniť. Lesy v sedlickom katastri sú zdravé. Zaberajú 623 ha, čo predstavuje 40 %-nú lesnatosť. Lesy pred ich znárodnením boli prevažne v súkromnom vlastníctve a menšia časť lesov bola urbárska. Ľudia ich využívali prevažne pre vlastnú potrebu na získanie stavebného dreva, paliva, steliva, na pasenie dobytka a i. V lesoch sa pracovalo ručne s použitím animálnej sily, tzv. túlavou ťažbou. Po vojne (od 1. januára 1949)  boli postupne všetky lesy zoštátnené. Ťažby dreva za celé toto obdobie boli v sedlických lesoch minimálne pre nízky vek porastov a riediny v starších porastoch. V tomto období  sa lesy rozrástli zalesnením pasienkov (delimitáciou). Po revolúcii v novembri 1989 boli lesy vracané ich pôvodným vlastníkom a tento proces trvá dodnes. V sedlickom katastri sú v súčasnosti títo obhospodarovatelia lesov: 1. Pozemkové spoločenstvo Urbár Sedlice, 2. Pozemkové spoločenstvo Sopotnica Sedlice, 3. Občianske združenie súkromných vlastníkov Mariašiho lesa, 4. súkromní vlastníci lesov a 5. ŠL SR. Vlastníkmi lesov sú v súčasnosti súkromné osoby, PDP, ktoré prevzalo bývalé urbárske pozemky, cirkev a štát. Lesy neznámych vlastníkov a tých, ktorí si svoje práva doteraz neuplatnili, spravuje v spoločenstvených lesoch (urbároch) SPF a v ostatných  lesoch (súkromných) ŠL SR OZ Prešov. V lesoch sa hospodári podľa Zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z., podľa 10-ročných plánov schvaľovaných štátnou správou aj ochranármi (aktuálne platný na roky 2014 – 2023). Lesy sú rozdelené  na hospodárske, v ktorých sa riadne hospodári a tvoria 85 % výmery, a ochranné, ktoré tvoria 15 % výmery. Každý má právo vstupovať na lesné pozemky, je povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie a rešpektovať práva vlastníka.

V posledných 10 rokoch sa najviac ťažilo v lesoch drobných vlastníkov PS Sopotnica Sedlice, ktoré hospodári na najväčšej výmere lesa a zrejme je predmetom pamfletu. Dôvody takejto vysokej ťažby sú veľké výmery rovnovekých prestarnutých jedľových porastov a z toho plynúce vysoké predpisy ťažieb a obnovy týchto porastov v LHP. Plán ťažieb za minulé decénium (14 108 m3) bol splnený na 57 % (8 054 m3). Nový 10-ročný predpis ťažby na roky 2014 – 2023 (18 145 m3) je za 3 roky hospodárenia splnený na 63 %. V takom tempe plánujeme pokračovať ďalej, aby sme prestarnuté porasty aj hubami poškodenú drevnú hmotu plánovane obnovili a zužitkovali. Ťažbu porastov nerobíme holorubmi, ale maloplošným podrastovým spôsobom, pri ktorom sa v prvej fáze porasty prerieďujú a v druhej fáze, ak je na ploche viac ako 1/2 prirodzeného zmladenia, úplne dorúbu, podľa potreby umelo zalesnia a v zákonnej lehote  zabezpečia. Veľký problém pri obnove lesa robí premnožená jelenia zver, ktorá totálne ničí hlavne jedľové stromčeky, ale aj nedostatok pracovníkov pri nárazových pestovateľských prácach. Rubná doba je určená na 100 rokov a obnovná doba 40 rokov. Niet dôvod na obavy z ohrozenia existencie lesa. Pri spracovaní dreva je veľa odpadového dreva (ktoré je terčom kritiky) a ktoré  sme v minulosti spaľovali, teraz  ho ručne hádžeme na hromady. Privítali by sme väčší záujem občanov o výrobu paliva pripraveného z odpadu v samovýrobe, prípadne možnosť výroby štiepky. Ťažbové práce vykonávajú dodávateľské firmy s ťažkými strojmi, často za mokra, čím približovacie cesty poškodzujú. Neupravené cesty sa pri intenzívnejších zrážkach stávajú jarkami. Zo strany obhospodarovateľov je potrebné venovať viac financií a času ich opravám a údržbe. K ostatným zisteniam a odporúčaniam kritikov hospodárenia v sedlických lesoch len krátko: Ak chceme z lesa kvalitné drevo, tak sa o les musíme aj starať. Začať ťažbou starých porastov a následne obnovou vhodným drevinovým zastúpením (keď sa dá, tak z prirodzeného zmladenia) a kvalitnou ochranou a výchovou dopestovať rôznoveké porasty). Žiadny obhospodarovateľ lesa nebude rád na les doplácať, ale chce z neho získať. Odporúčané pralesovité hospodárenie patrí do kategórie ochranných lesov, kde štát kompenzuje niektoré straty. Samozrejme, že pri obhospodarovaní lesa sa vyskytujú aj chyby. O niektorých vieme a budeme radi, ak na ďalšie upozornite zodpovedných (nie v letáku použitou formou), aby sa ich v budúcnosti vyvarovali. O možnom spôsobe získania dreva z lesa sa informujte u jednotlivých obhospodarovateľov lesov.

 

Ing. Jozef IMRICH – OLH