Mons. Mgr. Ján Krajňák, titulárny kanonik, emeritný prodekan Gréckokatolíckej cirkvi a čestný dekan Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity PU v Prešove sa narodil 10. júla 1924 v Sedliciach. Vyrastal so štyrmi súrodencami v roľnícko-robotníckej rodine. Teologické štúdia začal na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove v rokoch 1944 – 1945. Po ukončení druhého ročníka pokračoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Absolutórium z teológie získal 7. júla 1949. Pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, odbor slovenčina-filozofia. Súčasne bol zamestnaný v Jazykovednom ústave SAV ako pomocná vedecká sila na Dialektologickom oddelení. V päťdesiatych rokoch z ideovo-kádrových dôvodov ho ako absolventa teológie vylúčili. V novembri 1951 nastúpil základnú vojenskú službu, ale po dvoch mesiacoch bol zo zdravotných dôvodov prepustený. Zamestnal sa v Ústave právneho lekárstva v Bratislave ako knihovník.

Ťažiskom jeho práce bolo venovať sa teologickému štúdiu pre mladých, ktorí o to prejavovali záujem v krúžku „ Dielo kňazských povolaní“. Pre totalitný systém to nebolo vhodné a v júni 1952 bol vzatý do vyšetrovacej väzby. 30. apríla 1954 bol odsúdený na 5 a pol roka odňatia slobody a straty občianskych práv. Spolu s ďalšími nespravodlivo väznenými vytvorili komunitu na vzdelávanie, na ktorej sa Mons. Ján aktívne zúčastňoval. V čase totality nebolo ľahké a jednoduché vykonávať túto rozvetvenú duchovno-pastiersku činnosť, ako aj plniť si svoje občiansko-pracovné povinnosti. V tejto náročnej práci nemožno neuviesť aj pomoc jeho rodiny, najmä manželky Heleny, rodenej Jurkovej. Oženil sa s ňou v novembri 1957 v Obišovciach. Keby neboli obidvaja pevne zakotvení vo viere v Boha, sotva by mohli toto všetko úspešne vykonávať a ešte sa aj venovať výchove troch synov Jána, Stanislava a Mariána. Od júla 1990 sa zúčastňoval na obnove teologického štúdia v Prešove. Spolu s doc. ThDr. Vladimírom Poláčkom, Mons. Mgr. Jozefom Tóthom sa podieľali na zriadení Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty. Až do roku 1995 bol jej prvým prodekanom pre vedu, výskum, edičnú činnosť a zahraničné styky. Neskoršie sa stal čestným dekanom Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty so sídlom v Prešove. Prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka ho vymenoval za súdneho vikára, za člena liturgickej komisie, za titulárneho kanonika prešovskej diecézy, za riaditeľa biskupského úradu v Prešove. Akreditačnou komisiou vlády SR bol menovaný za predsedu pracovnej skupiny pre humanitné a historické vedy na vysokých školách. Ďalej mu boli udelené: strieborná medaila UPJŠ v Košiciach, pamätná medaila pri príležitosti 180 výročia založenia gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove a pamätná medaila ako ocenenie osobnej obete prinesenej za slovenský národ počas totalitného systému. Iste najcennejšie ocenenie sa mu dostalo od pápeža Jána Pavla 2 ., keď mu 12. augusta 1992 udelil titul Monsignore.

Mons. Ján Krajňák je autorom zbierky básní „Áno a nie“, ktorú napísal ešte vo väzení pod číslom AO-34568. Napísal veľa článkov a štúdií, ktoré uverejňoval v gréckokatolíckych kalendároch a časopise Slovo. Pracoval na liturgickom preklade stálych častí liturgie svätého Jána Zlatoústeho. Spektrum jeho aktivít, činností a záujmov je také široké, že je ťažké podať o ňom ucelený obraz. Dátum úmrtia: 25. februára 2005. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Sedliciach.