Učiteľ, stredoškolský profesor, okresný školský inšpektor, robotník v železiarniach, folklorista, funkcionár Matice slovenskej, v súčasnosti dôchodca v Bardejove. Človek, ktorý prekonal kamenistú cestu životom v štyroch spoločenských formáciách.

Detstvo prežil v prvej česko-slovenskej republike ako žiak národnej školy v Sedliciach a žiak meštianskej školy v Gelnici /1930-1939/. Stredoškolské vzdelanie získal v Slovenskom štáte na Učiteľskej akadémií v Prešove /1940-1945/. V povojnovej Česko-slovenskej republike si kvalifikáciu rozšíril o odbor slovenský jazyk, zemepis a dejepis. Ako učiteľ a neskôr riaditeľ strednej školy v Sedliciach /1945-1951/ významnou mierou prispel k rozvoju školstva, spoločenského a kultúrneho života v rodnej obci. Rodáci si s úctou a uznaním spomínajú na jeho organizačné a riadiace aktivity nielen pri zakladaní a rozvoji Osemročnej strednej školy, ale aj aktivity nad rámec jeho učiteľských a riaditeľských povinnosti.

Išlo najmä o jeho národovecký a patrioticky entuziazmus zameraný na povojnový rozvoj obce: elektrifikácia obce, pravidelná autobusová doprava, zavedenie rozhlasu, miestneho kina, vybudovanie kúpaliska a jeho sprevádzkovanie. Nie menej významné boli jeho aktivity spojené s osvetovou a kultúrnou činnosťou prevážne mladých občanov obce Sedlice: v Sdružení katolíckej mládeže /SKM/, Ochotníckom divadelnom krúžku Poľana, či v založení a vedení Mužského speváckeho súboru Sedličan, ktorý založil v r.1983 a viedol ho do r. 1988. Medzi jeho významné aktivity patrí aj autorstvo scenára pre televízny film "Šarišské Vianoce", ktorý za jeho spolupôsobenia bol v Sedliciach nakrútený a v Československej televízii vysielaný pod názvom "Slamená krása" v roku 1985.

Po odmietnutí príkazu komunistickej strany založiť jednotné roľnícke družstvo v obci bol z funkcie riaditeľa školy odvolaný /1951/ a musel opustiť Prešovský okres. S nemalými problémami získal miesto učiteľa na druhej základnej škole v Bardejove. V štúdiu popri zamestnaní na Vyššej pedagogickej škole v Prešove /1958-1960/ doplnil si kvalifikáciu o predmet pracovná výchova. Svojou komunikatívnosťou, presvedčivou organizátorskou mobilitou a odbornými schopnosťami sa vypracoval na zástupcu riaditeľa jedenásťročnej strednej školy, neskôr na okresného školského inšpektora a vedúceho Okresného pedagogického strediska v Bardejove /1953-1970/.

V roku 1975 absolvoval štúdium somatopédie na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Po verejnom odsúdení vstupu armád Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska v roku 1968 a po nástupe normalizácie ho komunistická strana poslala /1971/ na prevýchovu do Východoslovenských železiarni, kde bol nútený zotrvať 15 rokov až do svojho odchodu do dôchodku /1986/. V roku veľkého spoločenského obratu 1989 sa s ním opäť stretávame v centre politického diania na niekoľkých úsekoch spoločenského života v Bardejove. Jeho aktivita najvýznamnejšie zarezonovala v obnovenom matičnom hnutí horného Šariša iniciovaním a podporou rozvoja ľudových tradícií a hudobnofolklórneho hnutia, najmä Hornošarišských piesni a tancov v Raslaviciach. Ako člen najvyšších orgánov Matice slovenskej v Bratislave a funkcionár regionálnych matičných štruktúr sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o vybudovanie Cyrilometodského pamätníka nad Bardejovom.